16/08/2020
V súvislosti s narodením dcérky mi nedá nenapísať o (ne)udržateľnosti dnešného pôrodníctva.
Som presvedčená o tom, že naše pôrody majú veľký vplyv na celý náš život. Myslím tým naše vlastné pôrody, ale samozrejme aj pôrody našich detí. Spôsob, akým (sa) rodíme, či sme v spojení sami so sebou (a s naším dieťaťom) alebo odpojení (napríklad pri medikovaných pôrodoch). Či dokážeme použiť našu vrodenú schopnosť dobre (sa) porodiť, alebo sa necháme ovládnuť kolektívnym strachom aj strachmi jednotlivcov (či už vlastnými, našich blízkych, zdravotníkov). Či sme vo svojej sile, alebo odovzdáme svoju silu niekomu inému a ostávame bezmocni...
Nepochybne v tehotenstve a pri pôrode môžu nastať situácie, keď je zásah zdravotníkov nevyhnutný. Ale ako matka troch detí aj ako lekárka som bola opakovane svedkom zbytočných zásahov do tohto prirodzeného procesu, ktoré miesto toho, aby žene a jej nenarodenému dieťaťu pomohli, spôsobili zbytočné komplikácie, či už spomalenie až zastavenie pôrodu až po zbytočný cisársky rez či problémy s popôrodnou adaptáciou bábätka. V lepších prípadoch len neempatický prístup spôsobil traumu. Kto iný vie lepšie, než sama rodiaca žena, čo je pre ňu a jej dieťatko najlepšie? Ako má dýchať, tlačiť, v akej polohe má rodiť? Prečo dnešný systém pôrodníctva núti ženy používať pri pôrode nokortex, nad všetkým uvažovať, prečo ich straší a znižuje ich kompetencie, miesto toho, aby ich podporil, doprial im pokoj a možnosť napojiť sa na svoju intuíciu?
Naučili sme sa odovzdávať svoju moc nad sebou samými autoritám, možno už pri našom vlastnom pôrode. Často odovzdávame svoju silu iným aj pri pôrodoch našich detí. Nijako to nekritizujem, sama som to v minulosti urobila. Nemá zmysel si to vyčítať, dôležité je sa z toho poučiť, spracovať to a hovoriť o tom. Neprenášať na ďalšie generácie strach, bezmoc a nedôveru v seba samých.
Sama som zažila pôrod cisárskym rezom, komplikovaný vaginálny pôrod s výraznou asistenciou zdravotníkov a farmák a do tretice neintervenovaný prirodzený pôrod. Už predtým som to tušila, ale až pri pôrode nášho posledného dieťaťa som to pochopila a skutočne prežila. Pokojné prostredie, minimálne (ideálne žiadne) vyrušovanie ženy a jej vytrhávanie z až takmer meditačného pôrodného stavu a prípadne empatický (zbytočne nehovoriaci a nerušiaci) doprovod rovná sa vyššie šance na hladký, rýchlejší, menej bolestivý pôrod s menšími (či žiadnymi) komplikáciami pre ženu aj dieťa. A nie je to len moja skúsenosť, je nás čím ďalej tým viac. Preto šírme toto povedomie a vytvorme v našej spoločnosti tlak na to, aby tieto podmienky na pôrod našich detí boli samozrejmosťou a umožnili sme im tým vyššie šance na hladký vstup do života.